O Irme zo srdca
Vopred
upozorňujem, že tento príspevok môže vyznieť trochu zveličene a idealisticky.
Avšak aj napriek tomu som sa rozhodla opísať príklad ženy, ktorá si podľa mňa zaslúži
viac ako jeden príspevok na blogu. Reč je o Irme, našej domácej hostiteľke, ktorá
okrem iného spĺňa funkcie manželky, mamy a sčasti aj živiteľky rodiny. Ale
pekne poporiadku.
Irma žila celý
život v Gruzínsku, a v podstate na výraznejšie dlhšie obdobie
nevytiahla päty z rodného Borjomi. Tu sa vydala, porodila dve deti a stará
sa o domácnosť a rodinný život. Čo je ale na tejto žene špeciálne je
fakt, že je to príklad úspešnej (takmer) podnikateľky. Vravím takmer
podnikateľky, pretože nespĺňa klasické kritériá európskych podnikateľov.
Nevlastní žiadne čierne auto trojpísmenovej značky ani sa nemusí báť vyjsť na
ulicu. Práve naopak, má veľa priateľov a známych, ktorí ju podporujú,
a to aj napriek tomu, že má skromný príbytok a ťažký životný osud.
Výroba papúč a šatky v procese |
Ak by sa
obzrela pár rokov dozadu, povedala by, že vďaka dobrovoľníkom z Peace Corps
sa skupina žien v Borjomi, ktorej súčasťou bola aj ona, mohla naučiť
pracovať s plsťou. Zo všetkých účastníčok sa ale len šiestim práca
s plsťou zapáčila natoľko, aby v nej pokračovali. Za týmto účelom
bola vytvorená miestna kooperatíva Just By Hand, ktorá združovala ženičky so
spoločnými záujmami „plstenia“. Niektoré z členiek patria do komunity
vnútorných vysídlenkýň, a tak sa v lokálnej kooperácii napĺňal aj
cieľ integrácie IDP žien. Aj keď všetky ženy práca s plsťou bavila,
najaktívnejšou členkou kooperácie je dodnes práve Irma. Vďaka svojej kreativite
sa z nej práve vďaka tomuto produktu z ovčej vlny mohla stať aktívna
žena prispievajúca do skromného rodinného rozpočtu. Keďže tento región je pre
turistov zaujímavý, v lete predáva Irma svoje plstené výrobky
v Borjomi, a v zime zase mrzne na snehu a mraze v Bakuriani,
čo je tiež turistami vyhľadávaný lyžiarsky rezort. Vďaka svojej odhodlanosti
a kreativite sa na základe vlastných skúseností naučila, čo sa zákazníkom/-íčkam
páči, ako vylepšiť teplé „pačuče“ (papuče), aké vzory sa ženičky preferujú na
šatkách, či ktoré národné gruzínske motívy si ľudia radi so sebou odnesú domov.
Ak sa občas pošťastí, objedná si niekto na dovolenke v Borjomi aj
dekoráciu na fľašu gruzínskeho vína v podobe tradičného gruzínskeho
oblečenia, a tak sa s Irminou prácou možno stretnúť aj vo vínnych
skliepkoch v iných gruzínskych mestách.
Irma vie
prekvapiť krátkymi, občas gramaticky správnymi anglickými vetami. „I can
do felt. I like felt work. You have felt in Slovakia?“ Príjem z plstených dekoračných
produktov nie je veľký a závisí od každodennej nálady zákazníkov či od
sily sezóny. Neraz rodina závisí na jej maličkom príjme z predaja. V porovnaní
so sumami, ktoré si pýtajú iní európski výrobcovia za svoje hand-made výrobky
na internete, predáva Irma svoje výtvory za bagateľ. A veruže kvalita je
porovnateľná.
Plsť (slovensky), felt (anglicky), teka (gruzínsky), фetр (rusky) je prakticky ovčia vlna, ktorá sa musí spracovať, zafarbiť, a následne sa môže spracovávať namáčaním v teplej vode, tlakom a mydlením za účelom výtvorov krásnych Irminých produktov... Kreativite sa medze nekladú, a hádam práve preto sa jej táto práca páči. Počas veľkých osláv dokonca cestuje do Tbilisi aby prezentovala svoju prácu a hádam aj čo-to popredala. Veď zimy sú v Borjomi tuhé a peňazí nikdy nie je dosť. Obdivuhodná je ale ešte jedna vlastnosť. S pomocou susediek či dcéry si občas niečo vyhľadá na internete, inokedy „obkuká“ od niekoho iného, no stále sa snaží svoju prácu zdokonaľovať. Viem, že ženy v Gruzínsku majú život ťažší ako napríklad u nás na Slovensku. Viem, že v ideálnom svete sa tvrdá práca odmieňa dobrou plácou. Viem tiež, že život v Gruzínsku nie je ideálny. No ak by som mala nájsť výnimočný príklad pracovitého človeka s dobrým srdcom (ktorých nielen v Gruzínsku je nemálo), napísala by som o ňom aspoň krátky článok. A tak píšem o Irme...
Plsť (slovensky), felt (anglicky), teka (gruzínsky), фetр (rusky) je prakticky ovčia vlna, ktorá sa musí spracovať, zafarbiť, a následne sa môže spracovávať namáčaním v teplej vode, tlakom a mydlením za účelom výtvorov krásnych Irminých produktov... Kreativite sa medze nekladú, a hádam práve preto sa jej táto práca páči. Počas veľkých osláv dokonca cestuje do Tbilisi aby prezentovala svoju prácu a hádam aj čo-to popredala. Veď zimy sú v Borjomi tuhé a peňazí nikdy nie je dosť. Obdivuhodná je ale ešte jedna vlastnosť. S pomocou susediek či dcéry si občas niečo vyhľadá na internete, inokedy „obkuká“ od niekoho iného, no stále sa snaží svoju prácu zdokonaľovať. Viem, že ženy v Gruzínsku majú život ťažší ako napríklad u nás na Slovensku. Viem, že v ideálnom svete sa tvrdá práca odmieňa dobrou plácou. Viem tiež, že život v Gruzínsku nie je ideálny. No ak by som mala nájsť výnimočný príklad pracovitého človeka s dobrým srdcom (ktorých nielen v Gruzínsku je nemálo), napísala by som o ňom aspoň krátky článok. A tak píšem o Irme...
Plsť počas výroby |
Irma vo svojom provizornom stánku v parku v Borjomi |
Krásne plstené šatky z Irminej výroby |