O Irme zo srdca

Vopred upozorňujem, že tento príspevok môže vyznieť trochu zveličene a idealisticky. Avšak aj napriek tomu som sa rozhodla opísať príklad ženy, ktorá si podľa mňa zaslúži viac ako jeden príspevok na blogu. Reč je o Irme, našej domácej hostiteľke, ktorá okrem iného spĺňa funkcie manželky, mamy a sčasti aj živiteľky rodiny. Ale pekne poporiadku.

Irma žila celý život v Gruzínsku, a v podstate na výraznejšie dlhšie obdobie nevytiahla päty z rodného Borjomi. Tu sa vydala, porodila dve deti a stará sa o domácnosť a rodinný život. Čo je ale na tejto žene špeciálne je fakt, že je to príklad úspešnej (takmer) podnikateľky. Vravím takmer podnikateľky, pretože nespĺňa klasické kritériá európskych podnikateľov. Nevlastní žiadne čierne auto trojpísmenovej značky ani sa nemusí báť vyjsť na ulicu. Práve naopak, má veľa priateľov a známych, ktorí ju podporujú, a to aj napriek tomu, že má skromný príbytok a ťažký životný osud.

Výroba papúč a šatky v procese

Ak by sa obzrela pár rokov dozadu, povedala by, že vďaka dobrovoľníkom z Peace Corps sa skupina žien v Borjomi, ktorej súčasťou bola aj ona, mohla naučiť pracovať s plsťou. Zo všetkých účastníčok sa ale len šiestim práca s plsťou zapáčila natoľko, aby v nej pokračovali. Za týmto účelom bola vytvorená miestna kooperatíva Just By Hand, ktorá združovala ženičky so spoločnými záujmami „plstenia“. Niektoré z členiek patria do komunity vnútorných vysídlenkýň, a tak sa v lokálnej kooperácii napĺňal aj cieľ integrácie IDP žien. Aj keď všetky ženy práca s plsťou bavila, najaktívnejšou členkou kooperácie je dodnes práve Irma. Vďaka svojej kreativite sa z nej práve vďaka tomuto produktu z ovčej vlny mohla stať aktívna žena prispievajúca do skromného rodinného rozpočtu. Keďže tento región je pre turistov zaujímavý, v lete predáva Irma svoje plstené výrobky v Borjomi, a v zime zase mrzne na snehu a mraze v Bakuriani, čo je tiež turistami vyhľadávaný lyžiarsky rezort. Vďaka svojej odhodlanosti a kreativite sa na základe vlastných skúseností naučila, čo sa zákazníkom/-íčkam páči, ako vylepšiť teplé „pačuče“ (papuče), aké vzory sa ženičky preferujú na šatkách, či ktoré národné gruzínske motívy si ľudia radi so sebou odnesú domov. Ak sa občas pošťastí, objedná si niekto na dovolenke v Borjomi aj dekoráciu na fľašu gruzínskeho vína v podobe tradičného gruzínskeho oblečenia, a tak sa s Irminou prácou možno stretnúť aj vo vínnych skliepkoch v iných gruzínskych mestách.

Irma vie prekvapiť krátkymi, občas gramaticky správnymi anglickými vetami. „I can do felt. I like felt work. You have felt in Slovakia?“  Príjem z plstených dekoračných produktov nie je veľký a závisí od každodennej nálady zákazníkov či od sily sezóny. Neraz rodina závisí na jej maličkom príjme z predaja. V porovnaní so sumami, ktoré si pýtajú iní európski výrobcovia za svoje hand-made výrobky na internete, predáva Irma svoje výtvory za bagateľ. A veruže kvalita je porovnateľná.

Plsť (slovensky), felt (anglicky), teka (gruzínsky), фetр (rusky) je prakticky ovčia vlna, ktorá sa musí spracovať, zafarbiť, a následne sa môže spracovávať namáčaním v teplej vode, tlakom a mydlením za účelom výtvorov krásnych Irminých produktov... Kreativite sa medze nekladú, a hádam práve preto sa jej táto práca páči. Počas veľkých osláv dokonca cestuje do Tbilisi aby prezentovala svoju prácu a hádam aj čo-to popredala. Veď zimy sú v Borjomi tuhé a peňazí nikdy nie je dosť. Obdivuhodná je ale ešte jedna vlastnosť. S pomocou susediek či dcéry si občas niečo vyhľadá na internete, inokedy „obkuká“ od niekoho iného, no stále sa snaží svoju prácu zdokonaľovať. Viem, že ženy v Gruzínsku majú život ťažší ako napríklad u nás na Slovensku. Viem, že v ideálnom svete sa tvrdá práca odmieňa dobrou plácou. Viem tiež, že život v Gruzínsku nie je ideálny. No ak by som mala nájsť výnimočný príklad pracovitého človeka s dobrým srdcom (ktorých nielen v Gruzínsku je nemálo), napísala by som o ňom aspoň krátky článok. A tak píšem o Irme...

Plsť počas výroby

Irma vo svojom provizornom stánku v parku v Borjomi

Krásne plstené šatky z Irminej výroby